नवनीत कुतूहल News

१८९७ मध्ये शिलाँग इथे झालेल्या भूकंपानंतर भारतातली पहिली भूकंप वैज्ञानिक वेधशाळा १ डिसेंबर १८९८ रोजी अलिपूर या कोलकाताच्या उपनगरात स्थापन…

भूकंप ही एक नैसर्गिक आपत्ती आहे. भूकंप घडून येण्याचे कारण समजण्यासाठी आपण हे लक्षात घ्यायला हवे, की पृथ्वी मूलत: तीन…

घरातले वातावरण देशभक्तीने भारलेले असल्याने महाविद्यालयीन शिक्षण सोडून उदास यांनी १९४२च्या आंदोलनात उडी घेतली. त्यात त्यांना चार महिन्यांची सक्तमजुरीची शिक्षाही…

जगातल्या सर्व युरेनियमच्या साठ्यांचा आढावा आंतरराष्ट्रीय अणुऊर्जा संघटना (इंटरनॅशनल अटॉमिक एनर्जी एजन्सी) नियमितपणे घेत असते.

किरणोत्सारी मूलद्रव्यांपैकी ऊर्जा निर्मितीसाठी जास्तीत जास्त वापरले जाणारे मूलद्रव्य म्हणजे युरेनियम. पण क्वचित काही ठिकाणी थोरियमचाही वापर केला जातो.

सुरत येथील एका पारशी परिवारात दाराशॉ यांचा जन्म १८८३ मधे झाला. त्यांचे वडील रेल्वेमध्ये स्टेशनमास्तर होते. त्यामुळे वडिलांच्या बदल्या होत. म्हणून…

महाराष्ट्रातल्या प्रमुख पर्यटनस्थळांमध्ये अजिंठा आणि वेरुळ या दोन ठिकाणांचा समावेश करावाच लागेल. त्यातही वेरुळला बारा ज्योतिर्लिंगांपैकी घृष्णेश्वराचे मंदिर असल्यामुळे विशेष महत्त्व…

महाराष्ट्राचे सुमारे ८० टक्के क्षेत्रफळ काळ्या कातळाने व्यापलेले आहे. इंग्रजीत या खडकाला बेसाल्ट म्हणतात. महाराष्ट्राच्या बाहेर हा खडक मध्य प्रदेश,…

प्रचंड मोठी हाडे खडकांमधून बाहेर पडतात हे सुमारे दोन ते अडीच हजार वर्षांपूर्वीसुद्धा आपल्या पूर्वजांना माहिती होते. पण ते डायनोसॉरचे जीवाश्म…

झारखंडच्या सिंहभूम पट्ट्यामध्ये ‘परमाणू खनिज निदेशालय’, ‘भारतीय भूवैज्ञानिक सर्वेक्षण’ आणि दामोदर घाटी आयोग (दामोदर व्हॅली कॉर्पोरेशन) या तीन विभागांच्या संयुक्त…

अतिप्राचीन काळातल्या सूक्ष्मजीवांचे जीवाश्मही आढळतात. त्या जीवाश्मांना सूक्ष्मजीवाश्म (मायक्रोफॉसिल्स) म्हणतात.

पृथ्वीवरील नानाविध भूप्रदेशांपैकी एक वैशिष्ट्यपूर्ण भूप्रदेश म्हणजे टुंड्रा प्रदेश होय.